Naša spoločnosť bola v období od 13.1.2009 do 14.1.2013 členom skupinovej certifikácie v systéme FSC a dobrovoľne hospodáriť podľa princípov a kritérií FSC. Po skončení platnosti certifikácie FSC sme sa rozhodli naďalej dobrovoľne dodržiavať zásady FSC a ponechať uvedené identifikované územia, ktorých označenie sa zaktualizuje po schválení nového Programu starostlivosti o lesy (2014-2023).

FSC
Forest Stewardship Council
(Lesná dozorná rada)

Je nezávislá medzinárodná mimovládna organizácia, ktorá združuje lesníkov, vlastníkov a užívateľov lesov, environmentálne a sociálne mimovládne organizácie, drevospracovateľské podniky, obchodníkov a iné subjekty a jednotlivcov z celého sveta. Cieľom FSC je podpora environmentálne vhodného, sociálne prínosného a ekonomicky životaschopného obhospodarovania lesov.

FSC vytvorila systém certifikácie lesov a spracovateľského reťazca, ktorý umožňuje spotrebiteľom identifikovať produkty vyrobené z dreva pochádzajúceho zo zodpovedne obhospodarovaných lesov. FSC pôsobí v jednotlivých krajinách sveta prostredníctvom FSC národných iniciatív.

FSC certifikácia je celosvetovo uznávaný a transparentný systém na posúdenie hospodárenia v lesoch a zároveň účinný nástroj na sledovanie pôvodu dreva od ťažby, cez jeho spracovanie až po konečný výrobok.

Princípy FSC

1. dodržiavanie právnych noriem a princípov FSC
2. vlastnícke a užívateľské práva a povinnosti
3. práva pôdneho obyvateľstva
4. vzťahy k miestnemu obyvateľstvu a práva pracovníkov
5. úžitky z lesa
6. vplyv na životné prostredie
7. hospodársky plán
8. monitorovanie a hodnotenie
9. zachovanie lesov s vysokou ochranárskou hodnotou
10. plantáže

viac o FSC – tu

Kritériá stanovené certifikačnou schémou FSC vyžadujú na obhospodarovaných lesných pozemkoch vybrať časti územia v nasledujúcich kategóriách:

1.Lesy s vysokou ochranárskou hodnotou (LVOH)

Koncept lesov s vysokou ochranárskou hodnotou (LVOH) vznikol koncom 20. storočia v súvislosti s certifikáciou správneho obhospodarovania lesov v systéme FSC. Zameriava sa na identifikáciu a obhospodarovanie lesov, ktoré sú mimoriadne hodnotné z hľadiska ich environmentálnych, ekologických, sociálnych a kultúrnych funkcii. Postupne boli sformulované medzinárodne platné pravidlá a postupy pri identifikácii, manažmente a monitoringu týchto lesov. Tieto musia rešpektovať geografickú premenlivosť lesov, odlišné environmentálne a sociálne podmienky v rôznych štátoch sveta, preto sú dosť všeobecné. Praktická aplikácia medzinárodného konceptu lesov s vysokou ochranárskou hodnotou v jednotlivých štátoch viedla postupne k vzniku národných interpretácii, ktoré zohľadňujú špecifické podmienky určitého štátu.

Medzinárodný koncept rozlišuje podľa prevládajúcej ochranárskej hodnoty 6 základných kategórii LVOH:

1. Lesy s vysokou biodiverzitou významné na medzinárodnej, národnej a regionálnej úrovni
2. Medzinárodne, regionálne a národne významné rozsiahle lesné komplexy
3. Zriedkavé, vzácne a ohrozené lesné ekosystémy
4. Lesy významné z hľadiska plnenia verejnoprospešných funkcii (pôdoochranná, vodozádržná a pod.)
5. Lesy významné z hľadiska plnenia základných životných potrieb miestnych komunít
6. Lesy významné pre miestne komunity z hľadiska zachovania tradičných kultúrnych hodnôt

2. Reprezentatívne vzorky lesných ekosystémov (referenčné plochy)

V zmysle Smernice pre ponechávanie lesných porastov bez ťažbového zásahu, na samovývoj lesných porastov je potrebné vyčleniť najmenej 5% územia. Vybrané boli porasty prevažne v kategórii ochranných lesov a s hospodárskym opatrením "bez zásahu" určenými v platných LHP. Tieto porasty sú chránené v ich prirodzenom stave.

3. Miesta so zvláštnym kultúrnym, ekologickým, ekonomickým a náboženským významom pre miestne obyvateľstvo.

Vybrané lokality na obhospodarovanom území, ktoré sú intenzívnejšie navštevované obyvateľstvom pre ich historický alebo iný význam pre okolité obyvateľov.

Identifikované územia

Ponechávanie prestarnutej a odumretej drevnej hmoty

Stromy na dožitie, zlomy, vývraty a ostatné mŕtve drevo pri obnove lesných porastov a pri spracovávaní kalamít je ponechávané v porastoch ( dielcoch ). Po skončení obnovy dielca je ponechané mŕtve drevo v súhrnnom množstve najmenej 5m3 na hektár. Po skončení obnovy dielca zostavajú rásť stromy na dožitie v minimálnom počte 5 ks listnatých drevín, alebo 10 ks ihličnatých drevín na hektár. Ponechávanie odumretej drevnej hmoty v porastoch nesmie odporovať bezpečnosti, ochrane zdravia a hygiene lesa. Do počtu stromov ponechaných prirodzenému rozpadu sú prednostne zaraďované stromy zvyšujúce biodiverzitu v poraste.

Stromy na dožitie (stromy vysokej biologickej hodnoty, neznamená tiež ekonomickej) sa ponechajú do prirodzenému rozkladu. Pokiaľ tieto stromy nespĺňajú podmienky bezpečnosti a ochrane zdravia alebo sú odstránené v rámci tlmenia kalamity škodcami je nutné vybrať náhradné stromy, ktoré zabezpečia plnenie ekologickej funkcie.

Stromy na dožitie:

• Hniezdne stromy
• Stromy zvyšujúce biodiverzitu – druhovú pestrosť
• Okrajové hlboko zavetvené stromy – porastový plášť
• Stromy pri potokoch, prameňoch a na mokrinách
• Stromy na bralách a neprístupných miestach
• Stromy so špecifickými morfologickými tvarmi
• Stromy úctyhodných rozmerov – výška, priemer kmeňa
• Stromy vysokého veku

Stromy sú označené značkou X, farbou označujúcou zásah v poraste.

Mapa